Narodil sa 15. januára 1949 v Krásne nad Kysucou v rodine železničiara. Matka väčšinu života pracovala na roli a pritom sa starala o päť detí. Pavol bol z nich najstarší. Ako sám hovoril, rád chodieval na ryby a športoval - hrával futbal a hokej. Najskôr sa vyučil za zámočníka-zvárača, potom chodil na priemyslovku do Žiliny. Vtedy zatúžil stať sa kňazom. Musel však vyštudovať Gymnázium v Čadci, inak by ho na vysokú školu nezobrali. A tak chodil naraz do dvoch škôl. Po absolvovaní maturít ho zobrali na Rímskokatolícku cyrilometodskú bohosloveckú fakultu v Bratislave a 8. júna 1975 bol vysvätený za kňaza.

Pôsobil v Dubnici, Konskej pri Rajci, Predmieri, Hrabovom, Plevníku, Mikšovej, Maršovej-Rašove. Potom ho preložili do Lefantoviec pri Nitre, odtiaľ prešiel do Trenčianskej Turnej. V roku 1990 15. februára zakotvil v Rajeckej Lesnej. Ako sám tvrdil, po príchode na nové pôsobisko ho čakalo veľa roboty. Za pomoci farníkov postavil novú faru, po dostavaní sa pustil do kompletnej opravy ineriéru aj exteriéru kostola. Postavený bol dom pre pútnikov, habitat pre rehoľné sestričky a spovedelnice. 

V roku 1995 bola postavená budova, kde bol nainštalovaný Slovenský betlehem. Medená krytina strechy kostola bola urobená v r. 1997. V roku 2000 dal postaviť kaplnku sv. Anny na Hôrkach (bola to posledná vôľa pána Alexandra Klabníka).

Túžbou pána kanonika bolo aby kostol Narodenia Panny Márie sa stal bazilikou. Dňa 2. septembra 2002 bol pútnický chrám vyhlásený za Baziliku minor. 

Do baziliky pribudli v roku 2008 nové vitráže: Narodenie Pána Ježiša, Obetovanie Pána v chráme, Sv. Peter a Pavol (k roku sv. Pavla) a Sv. Cyril a Metod.

Jeho životným krédom bolo: hlásať Božie slovo a Eucharistiu, slúžiť sväté omše, vysluhovať sviatosti a zjednocovať národ.

Po ťažkej chorobe sa jeho pozemská púť skončila 21. apríla 2010. Pochovaný je v Rajeckej Lesnej pri bazilike Narodenia Panny Márie.

 

Za kňaza bol ordinovaný 8. júna 1975

1975 - 1976	kaplán v Dubnici nad Váhom
1976 - 1978	kaplán v Konskej
1978 - 1983	správca farnosti v Predmieri
1983	správca farnosti v Lefantovciach
1983 - 1990	správca farnosti v Trenčianskej Turnej
1988	honorárny dekan
1990 - 2010	správca farnosti v Rajeckej Lesnej
1999 - 2008	sídelný nitriansky kanonik
2002	vyhlásenie farského kostola za baziliku
2008	titulárny nitriansky kanonik

 

Posledný zápisok kňaza Pavla Šadláka: Prosím o odpustenie

(článok uverejnený v Žilinských novinách)

RAJECKÁ LESNÁ. „Prosím všetkých o odpustenie a všetkým odpúšťam. Moje telo pochovajte pri Bazilike narodenia Panny Márie. V teba, Pane, som dúfal, nebudem zahanbený naveky. Ježiš, Mária, zachráňte duše. Pracoval som na česť a slávu Božiu a pre dobro a jednotu slovenského národa."

Tak znie posledný zápisok nebohého kanonika Pavla Šadláka v jeho indenčnej knižke. Po poslednej rozlúčke s kňazom z Rajeckej Lesnej ho prečítal dekan Rajeckého dekanátu Vladimír Kutiš. Ako povedal, nikdy nezabudne na jeho „širokú otvorenú náruč ku všetkým, ktorí k nemu prichádzali, bola jednoznačne známa po celom Slovensku." S obľúbeným správcom pútnického miesta sa rozlúčili tisíce veriacich a asi 200 kňazov zo Slovenska i Českej republiky. Žilinský biskup Tomáš Galis poznal Šadláka ešte zo semináru.

„Žil pre Boha, žil aj pre všetkých ostatných. Preto aj toľko spolubratov kňazov, aj ľudí je tu. To, čo oni pociťovali, tú lásku, ktorú on sa snažil čerpať, pretože slúžil Bohu, tú potom rozdával tým, s ktorými sa stretával," povedal Galis.

Duchovného otca mali v obľube aj mnohé osobnosti a politici. Žilinský župan Juraj Blanár ho volal jednoducho Paľko. Okrem toho, že bol príkladným služobníkom božím, podľa Blanára bol aj úprimným priateľom. „Nerobil rozdiely medzi ľuďmi. Bohatí - chudobní, vysoko postavení - nízko postavení, všetkých mal v jednom rade a išlo mu hlavne o to, aby mohol pomôcť každému, kto to potrebuje, a v tom bol jedinečný," povedal Blanár.

V mene všetkých obyvateľov farnosti poďakoval starosta Bohuslav Pekný. „Počas rokov, čo ste boli medzi nami, ste nás učili Pána Boha poznať, milovať, slúžiť mu z celého srdca a z celej duše, za čo Vám všetci úprimne ďakujeme." A ako predtým uviedol, „v našej pamäti zostane ako človek, v ktorom bolo vždy dosť síl a životného optimizmu."

Asi najviac času trávil s Pavlom Šadlákom kostolník Miroslav Majdík. „Pán kanonik bol veľmi dobrý človek a kňaz a vždy ľudí napomínal a vždy vyprával, aby sme boli k ľuďom vľúdni, aby sme sa nepúšťali do konfliktu. Ja mám trochu inú povahu ako on. A on si to vedel vážiť a oceniť, že vždy keď mi povedal, tak som ho poslúchol. A to jeho - buďte veselí - to boli jeho slová naposledy, čo som počul," povedal kostolník.