Až do polovice 20. storočia prichádzali pútnici pozdraviť Matku Božiu Frivaldskú v tieto štyri slávnostné dni: na Turíce, na slávnosť Najsvätejšej Trojice, na sviatok Narodenia Panny Márie /8. septembra/ a v deň Mena Panny Márie /12. septembra/. Na turíčne sviatky putovali k milostivej soche nemeckí veriaci z Handlovej, Prievidze, Nemeckého Pravna (dnes Nitrianske Pravno), Gajdľa (dnes Kľačno) a iných dedín. Na slávnosť Narodenia Panny Márie 8. septembra prichádzali procesie z okolitých dedín: Ďurčiny, Zbyňova, Rajca, z ďaľšieho okolia z Pružiny a Mojtína. V nedeľu po sviatku Mena Panny Márie si mariánski ctitelia konali púť len súkromne.
Najväčšia púť bývala na slávnosť Najsvätejšej Trojice. V knihe Frivald opisuje Viliam J. Máchal púť nasledovne: „V trojičnú sobotu prichádzajú procesie, privíta ich miestny duchovný a majú možnosť pristúpiť k svätej spovedi u prítomných kňazov. Spovedá sa celý deň. Počas soboty si procesie konajú krížovú cestu na kalvárii. Večer o pol siedmej je kázeň pred kostolom. Po kázni býva procesia s Prevelebnou Oltárnou Sviatosťou z kostola na kalváriu. Z tejto procesie si každý odnáša najlepší dojem. Za večerného šera sa tiahne hore kalváriou ako ohnivý had niekoľko tisíc horiacich sviec. Ne kalvárii sa spievajú loretánske litánie a antifóna Zdravas‘, Kráľovná. Nasleduje návrat do kostola. Je už tma. Horiace sviece ešte viac vynikajú. Okolo baldachýna kráčajú frivaldské dievčatá oblečené v bledom kroji. Ledva, však môžeme dostať do kostola. I priestranstvo pred kostolom je úplne preplnené. Už ani ľudí nevidieť, iba nesmierny počet horiacich sviec. V kostole je požehnanie a Te Deum... Na trojičnú nedeľu sa slúžila svätá omše už od piatej hodiny takmer každú hodinu. O 8. hodine býva kázeň pred kostolom, o pol deviatej je svätá omša, o 10. hodine je slávnostná kázeň. O 11. hodine sa začína svätá omša s vyložením Prevelebnej Oltárnej Sviatosti: Jedna v chráme so spevom ľudu a druhá súčasne vonku, ktorú sprevádza hudba.“
Za štyridsať rokov chceli mnohí nepriatelia svätej Cirkvi vymazať toto starobylé pútnické miesto z mapy Rajeckej doliny. I názov zmenili na Rajeckú Lesnú. Farár Alexander Klabník, ktorý sa narodil 4. novembra 1912 v Papradne a 11. júna 1939 bol v Nitre vysvätený za kňaza, prišiel 1. apríla 1958 zo Slopnej ako duchovný správca. Pred každou púťou prežíval ťažké chvíle, mlčky znášal vypočúvanie a prenasledovanie, v niektorých rokoch nesmel ísť ani v procesii s Prevelebnou Oltárnou Sviatosťou na kalváriu. Pútnici však navštevovali Frivald – Rajeckú Lesnú v hojnom počte i za totalitného režimu, ktorý neprial Cirkvi. U nebeskej Matky hľadali pomoc, útočište i ochranu. A Ona pomáhala. V roku 1962 zakúpili nový organ, nakoľko pôvodný organ vyradili z prevádzky ešte v roku 1950, zatiaľ sa používalo harmónium. V roku 1966 pred oslavou storočnice posvätenia chrámu sa nanovo vymaľoval celý kostol, v roku 1967 zakúpili a posvätili nový zvon. V rámci pokoncilovej obnovy dal zhotoviť oltár tvárou k ľudu, elektrifikovala sa kalvária a oplotili priestor okolo lurdskej kaplnky. V roku 1974 sa zakúpili nové spovednice, ozvučil kostol, o desať rokov neskôr sa zakúpili nové lavice a vnútorné steny chrámu boli obložené drevom. V roku 1988 sa inštalovalo kúrenie vo vnútri kostola. Alexander Klabník opatroval tri svedectvá o zjavení svätej Anny „Na Hôrkach“, chcel tam postaviť malý kostolík, ale toto sa mu nepodarilo zrealizovať.
Patrónom frivaldskej fary a kostola bola šľachtická rodina Ballestrem zo Sliezska. V Nemecku žil z tejto rodiny Caspar von Ballestrem (1930-2008), známy ako „Spievajúci kapucín“. Pred časom navštevoval kostoly patronátu jeho rodiny. V roku 1965 osobne navštívil aj Frivald.
V týchto ťažkých rokoch obmedzovania púti a púťových pobožností, ktoré sa mohli konať len vo vnútri kostola, prispel veľkou mierou k rozšíreniu mariánskej úcty mladý kňaz Peter Danihel, dekan-farár v Konskej, ktorý pastoračne pomáhal Alexandrovi Klabníkovi počas pútí. Bol veľkým ctiteľom Panny Márie, čo sa odzrkadľovalo v jeho kázňach. Zomrel 1. júla 1986 v Bratislave. Je pochovaný v Konskej. Hoci zomrel 40-ročný, zanechal všetkým, nielen svojim veriacim farníkom, ale i frivaldským pútnikom príklad úcty a nesmiernej lásky k Božej Matke. Po jeho smrti sa začali čoraz viac na púťach zúčastňovať mladí ľudia s mládežníckym programom.
Keďže stará farská budova už bola schátraná, pripravovala sa stavba novej fary. Farár Alexander Klabník mal veľkolepé plány, avšak nebol ešte príhodný čas pre jej začatie. Od 1. februára 1990 sa stal duchovným správcom farnosti dekan-farár Pavol Šadlák. Narodil sa 15. januára 1949 v Krásne nad Kysucou, kňazskú vysviacku prijal 8. júna 1975 v Bratislave. Do Rajeckej Lesnej prišiel z Trenčianskej Turnej. Svoje organizačné schopnosti využil hneď od začiatku pre stavbu farskej budovy, ktorú postavil s Božou pomocou, pod ochranou nebeskej Matky, s pomocou obetavých farníkov a šľachetných dobrodincov, v pamätnom roku návštevy Svätého Otca v našej vlasti, za sedem mesiacov. Urobilo sa tiež odvodnenie kostola, obnovila sa fasáda kostola i kalvárie, ako i jej osvetlenie. V kaplnke Nanebovstúpenia Pána na vrchole kalvárie presunuli tabuľu s menami dobrodincov napravo. Už od polovice novembra bývali kňazi v novej fare, pán dekan na prízemí, starý pán farár na poschodí v dvoch izbách. Slávnostnú posviacku vykonal nitriansky biskup Ján Chryzostom Korec v sobotu 8. decembra 1990 na slávnosť Nepoškvrneného Počatia Panny Márie. Na posviacke sa zúčastnili okolití kňazi, novovysvätení diakoni a veľké množstvo božieho ľudu. Slávnosť bola o to vznešenejšia, keďže hlavným celebrantom bol sám zástupca Svätej Stolice v Česko-Slovensku arcibiskup Giovanni Battista Coppa.
V marci 1991 bola stará fara zbúraná. Pri príležitosti 125. výročia postavenia chrámu a 70. výročia postavenia kalvárie zostavil dekan Pavol Šadlák s pomocou organistky Beáty Peknej 52-stranovú brožúrku s názvom „Dejiny pútnického miesta Friwald – Rajecká Lesná“. Pri kostole bola postavená jednopodlažná budova so štyri spovednicami z oboch strán ako Dom Božieho milosrdenstva, sgrafito Matky milosrdenstva vytvoril miestny umelec a reštaurátor Ján Šimun. Od júla sa maľoval interiér kostola, následne sa reštaurovali oltáre, zmenilo sa osvetlenie a ozvučenie. V marci 1992 firma z Vyškova namontovala do veže vežové hodiny, ktoré zakúpila obec. Napravo od farskej budovy bol postavený Dom pútnikov, naľavo od fary postavili Dom Charitas pre rehoľné sestry. Pri príležitosti 80. narodenín bol vdp. Klabníkovi v novembri udelený titul honorárneho dekana.
V apríli 1994 bola vo farnosti veľká slávnosť. V rámci putovania milostivej sochy Fatimskej Panny Márie po Európe prišla 28. apríla podvečer aj do Rajeckej Lesnej, v slávnostnom sprievode ju niesli od rázcestia až na poľný oltár pri kostole, kde bola slávnostná sv. omša a po nej celonočná adorácia. V chráme sa tak stretli dve milostivé sochy. Ráno po svätej omši ju odviezli do Višňového. Ján Chryzostom kardinál Korec vyjadrujúc prosby a želania kňazstva i veriacich požiadal 1. mája 1994 Kongregáciu o Božom kulte a disciplíne sviatostí o udelenie titulu „Basilica Minor“ pre kostol v Rajeckej Lesnej. V tom roku sa zrekonštruovala a rozšírila sakristia.
Dňa 29. januára 1995 posvätil nitriansky pomocný biskup František Rábek základný kameň pre Dom Božieho narodenia, v ktorom sa malo umiestniť veľkolepé dielo Slovenský Betlehem od autora majstra Jozefa Pekaru z Rajeckých Teplíc. Na jar sa začal upravovať Dom Božieho milosrdenstva podľa projektu Stanislava Machovčáka zo Staškova. Stavebné práce viedli Štefan Bôtoš a Ivan Biely. S myšlienkou umiestniť toto rezbárske dielo majstra Jozefa Pekaru z Rajeckých Teplíc práve v Rajeckej Lesnej prišiel bývalý kaplán z Konskej Vojtech Valent, ktorý istý čas pôsobil v Rakúsku a občas navštevoval vdp. Klabníka. Obidvom starým kňazom veľmi záležalo na tejto realizácii. Žiaľ, ani jeden z nich sa toho nedožil. Vojtech Valent zomrel 5. septembra 1994 v Mýtnej Novej Vsi a Alexander Klabník, ktorý v novembri 1994 utrpel mozgovú porážku s čiastočnou stratou zraku, zomrel 18. júna 1995, týždeň po trojičnej púti, v žilinskej nemocnici. Pohreb vdp. Klabníka sa konal 22. júna 1995, pochovali ho vedľa chrámu Narodenia Panny Márie. Na slávnosť Krista Kráľa 26. novembra 1995 požehnal a otvoril strednú časť Slovenského betlehema nitriansky sídelný biskup Ján Chryzostom kardinál Korec SJ. Pred začiatkom štedrovečernej polnočnej svätej omše v roku 1995 sa mohli veriaci prvý raz započúvať do tónov elektrickej zvonkohry, inštalovanej vo veži kostola, ktorú zakúpila obec Rajecká Lesná. Zvonkohra má naprogramovaných 40 piesní vrátane najznámejšej vianočnej piesne Tichá noc, svätá noc. Zvonkohra zaznieva počas dňa pred každou celou hodinou.
V roku 1996 bola obnovená kalvária a v pútnickom areáli postavili nový oltár na mieste starej fary. Na septembrovej púti sa zúčastnil aj don Stefano Gobbi z Talianska, zakladateľ Mariánskeho kňazského hnutia. Prítomných bolo štyridsať kňazov a desaťtisíc pútnikov. V novembri na slávnosť Krista Kráľa požehnal don Anton Hlinka SDB západnú časť Slovenského Betlehema, východnú časť požehnal Ján Chryzostom kardinál Korec SJ v r. 1997.
Celé dielo s dĺžkou 8,5m, šírkou 2,5m a výškou 3m predstavuje vrchol rajeckých rezbárskych tradícií. Je učebnicou dejepisu i zemepisu, dýcha z neho optimizmus, radosť z práce i zo života, všedný i sviatočný deň jednoduchého človeka. Uprostred diela je scéna Božieho narodenia, začlenená do kostola v Rajeckej Lesnej. Okolo nej sú všetky slovenské regióny zastúpené svojimi najznámejšími miestami a pamiatkami, hrady Devín, Bratislava, Trenčín, Orava, katedrály v Trnave, Nitre, Spišskej Kapitule a Košiciach a iné. V pozadí sa týči Kriváň. Dielo zobrazuje práce a remeslá, ktorými sa voľakedy slovenský ľud zaoberal, jeho národné kroje, zvyky a spôsob života. Z vyše 300 postáv sa takmer polovica pohybuje, pracuje a zabáva. Súčasťou budovy je aj Galéria rezbárov na poschodí, kde sú vystavené drevorezby ďalších významných rezbárov ako Brieštenský, Veselý a Bača. V galérii sú tiež dva miestne kroje, mužský a ženský, a tiež niekoľko predmetov, pomocou ktorých sa ľudia v minulosti živili i pracovali.
V r. 1996 dekan vydal rozšírené vydanie brožúrky o Friwalde – Rajeckej Lesnej. Od júla 1997 mala farnosť aj výpomocného duchovného, staršieho kňaza Jozefa Marťáka, ktorý pôsobil až do júna 2001, kedy odišiel na odpočinok. Za svoju pastoračnú činnosť bol vdp. Pavol Šadlák v januári 1999 pri príležitosti životného jubilea vymenovaný za sídelného kanonika Sídelnej kapituly v Nitre. V tom roku vydal 48-stranovú brožúrku s názvom Slovenský Betlehem Rajecká Lesná. Taktiež v tom roku čiastočne zbúrali kaplnku svätej Anny Na Hôrkach a postavili novú modernú stavbu podľa projektu Ing. Machovčáka. Z pôvodnej kaplnky zostal iba podstavec do výšky 1m, na ktorom je umiestnený oltárik sv. Anny. Pôvodná 40-centimetrová soška zostala na oltári, pribudla nová socha, ktorú z Ríma priniesol vtedajší správca farnosti Čadca-Kýčerka vdp. Marek Smatana. Posviacku obnovenej kaplnky vykonal 30. júla 2000 vtedajší nitriansky pomocný biskup Mons. ThDr. Marián Chovanec. V r. 2000 bola opravená a odizolovaná aj Ludská kaplnka, dostala nový krov, krytinu, nové schody, stĺpikové zábradlie a nové dvere. Upravil sa terén okolo kaplnky. Do farnosti nastúpil novokňaz Jozef Tomica, ktorý po roku odišiel do farnosti Nitra-Klokočina. V máji 2000 sa konala Prvá celoslovenská púť bohoslovcov, 1. mája 2001 Druhá celoslovenská púť bohoslovcov.
Kongregácia o Božom kulte a disciplíne sviatostí zaslala 11. marca 2002 nitrianskemu biskupovi list nasledovného znenia: „Eminenza Reverendissima, a questa Congregazione per il Culto Divino e la Disciplina dei Sacramenti è gradito trasmettere all’Eminenza Vostra, in allegato, il Decreto del Dicastero, con il quale si concede in ottemperanza alla volontà del Santo Padre, il titolo di Basilica Minore alla chiesa parrocchiale di Maria Santissima Bambina a Rajecká Lesná nella diocesi di Nitra. Voglia gradire l’espressione del mio distinto ossequio, con il quale mi confermo dell’Eminenza Vostra Reverendissima devotissimo +Francesco Pio Tamburrino Arcivescovo Segretario“. Týmto dekrétom na základe zvláštneho rozhodnutia Jeho Svätosti Veľkňaza JÁNA PAVLA II. udelila pútnickému farskému kostolu Narodenia Preblahoslavenej Panny Márie titul a hodnosť „BASILICA MINOR“, so všetkými právami a podľa príslušných liturgických predpisov. List bol farskému úradu doručený 7. mája 2002. Vysviacka baziliky sa konala 7. septembra 2002 s účasťou apoštolského nuncia v SR Mons. Henryka Nowackeho, biskupov a kňazov z celej Nitrianskej diecézy. Na pamiatku udalosti bola vyhotovená mramorová tabuľa s nasledovným textom:
„BULLA SV. OTCA O VYHLÁSENÍ ZA BAZILIKU MINOR RAJECKÁ LESNÁ
Na požiadanie J. Em. Jána Chryzostoma kardinála Korca, nitrianskeho biskupa, ... ktoré vyjadruje prosby a želania kňazstva a veriacich. Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí na základe zvláštneho rozhodnutia Jeho Svätosti Veľkňaza Jána Pavla II. s radosťou ozdobuje pútnický Farský kostol Narodenia Preblahoslavenej Panny Márie v obci Rajecká Lesná na území Nitrianskej diecézy titulom a hodnosťou BAZILIKA MINOR so všetkými právomocami a liturgickými výsadami...
Rím 11. marca 2002“
Tabuľa je v súčasnosti umiestnená v predsieni baziliky. S titulom „bazilika minor“ sa spája získanie úplných odpustkov za obvyklých podmienok (sviatosť zmierenia, prijatie Eucharistie, modlitba Otče náš, Verím v Boha a na úmysel Svätého Otca) v týchto dňoch: vo výročný deň konsekrácie baziliky čiže 30. októbra, v deň liturgickej slávnosti titulu chrámu, čiže 8. septembra, slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla čiže 29. júna, vo výročný deň udelenia titulu baziliky čiže 7. septembra, potom raz v roku v deň, ktorý určí miestny ordinár a raz v roku v deň, ktorý si slobodne zvolí každý veriaci.
Prvým veľkým podujatím v bazilike bola púť detí, ktorú organizovalo Hnutie kresťanských spoločenstiev eRko 5. októbra 2002. Na púti sa deti modlili za misionárov v Afrike. Svätú omšu celebroval vtedajší nitriansky pomocný biskup Marián Chovanec. Púte detí sa v ďalších rokoch konali v druhú májovú sobotu. V roku 2004 sa zaviedlo do kostola vykurovanie v laviciach, nainštalovalo sa nové ozvučenie a osvetlenie baziliky. Farský úrad vydal 96-stranovú brožúrku s názvom Slovenský betlehem a Bazilika Narodenia Panny Márie Rajecká Lesná-Frivald, o päť rokov neskôr vyšlo druhé rozšírené 114-stranové vydanie. V apríli 2007 sa v apríli konala prvá púť hasičov. Od júla 2005 mala farnosť dvoch kaplánov, k Miroslavovi Bilčíkovi pribudol aj novokňaz Gustáv Lutišan. V júli 2006 nastúpil Anton Duník namiesto Miroslava Bilčíka. V auguste 2006 sa následkom dvoch vrtov pre miestnu fabriku čiastočne stratila voda z liečivého prameňa pod kalváriou. V októbri sa urobil nový vrt, voda sa našla v hĺbke 10m, čerpadlo ju privádza do nádrže, dostala názov Prameň svätého Františka. 17. novembra 2006 zomrel vo Švajčiarsku miestny rodák don Martin Mazák SDB, ktorý celý život prežil v zahraničí. Podľa želania ho previezli do Rajeckej Lesnej a 25. novembra 2006 pochovali vedľa baziliky.
V roku 2008 bola farnosť v rámci reorganizácie Slovenskej cirkevnej provincie začlenená do novovzniknutej Žilinskej diecézy, do ktorej bol za biskupa ustanovený banskobystrický pomocný biskup Tomáš Galis. Vdp. Šadlák sa tak stal titulárnym nitrianskym kanonikom, pôsobiacim v Žilinskej diecéze. Do baziliky pribudli štyri nové vitráže: Narodenie Pána, Obetovanie Pána v chráme, Sv. Peter a Pavol a Sv. Cyril a Metod. V roku 2009 odišiel kaplán Lutišan a kanonik chorľavel čoraz viac.
Kanonik Pavol Šadlák zomrel po dlhej chorobe 21. apríla 2010 v žilinskej nemocnici. Pohrebné obrady so sv. omšou vykonal žilinský biskup Tomáš Galis v sobotu 24. apríla 2010 v bazilike v Rajeckej Lesnej. Homíliu predniesol nitriansky biskup Viliam Judák. Rozlúčiť sa s ním prišlo asi dvesto kňazov zo Slovenska i z Česka a tisícky veriacich. Pochovali ho pri bazilike vedľa dona Mazáka. Po jeho smrti farnosť dočasne spravoval Anton Duník, ktorý na konci júna odišiel do Skalitého.
Od 1. júla 2010 nastúpil Ján Rusnák, ktorý sa narodil 20. mája 1971 v Námestove a vyrastal v Oravskej Polhore. Za kňaza bol vysvätený 21. júna 1997 v Tvrdošíne. Prišiel zo Zázrivej. V septembri 2010 nastúpil za výpomocného duchovného Marek Smatana, ktorý zároveň pôsobil ako koordinátor pútí za Žilinskú diecézu. V novembri toho roka bol starý organ odstránený, nahradil ho elektropneumatický koncertný nástroj z Nemecka. V máji 2011 bol zosnulý pápež Ján Pavol II. blahorečený v Ríme. V Krakove uchovávali jeho krv v ampulkách, po blahorečení ju začali rozdeľovať po kvapkách do farností. Na žiadosť vdp. Rusnáka bola jedna kvapka dovezená aj do baziliky a zaviedla sa modlitba Korunky k Božiemu milosrdenstvu v stredu a piatok o 15. hodine.
V septembri 2012 bol v doline Rybná posvätený oltár sv. Huberta. O realizáciu oltára sa postaral p. Miroslav Rybárik st. Posviacku vykonal Ján Rusnák. V tom roku sa začali sláviť fatimské soboty s účasťou biskupa Tomáša Galisa. Na septembrovú fatimskú sobotu priniesli aj milostivý obraz Čenstochovskej Panny Márie, tzv. Čiernej Madony, ktorá putovala po Slovensku v rámci púte „Od oceánu k oceánu“. Potom obraz putoval do Rajeckých Teplíc. 17. septembra priviezli do farnosti relikviu sv. Cyrila. Od rázcestia ju sprevádzali veriaci v procesii až do baziliky. Po svätej omši putovala relikvia do Rajca. V októbri zaviedli plynové kúrenie z chorusa smerom do lode baziliky. V roku 2013 sa realizovalo odvodnenie baziliky.
V máji 2014 sa vymenil šindeľ na streche presbytéria starého kostola. V júli sa začala rekonštrukcia hlavného oltára Narodenia Panny Márie i celej baziliky, ako aj oltára v areáli baziliky. Oltárik Božského Srdca z r. 1939 bol zrušený, presunuli tam krstiteľnicu, a sochu Božského Srdca umiestnili na roh bočného výpustku. Bola položená nová dlažba, zrenovovaná elektroinštalácia. Na augustovej fatimskej sobote sa zúčastnili aj dve rehoľné sestry z Fatimy, sr. Angela a sr. Marta. Sr. Angela sa prihovorila po taliansky, tajomník pána biskupa vdp. Peter Švec bol jej tlmočníkom. V roku 2015 sa pokračovalo v prácach v interiéri baziliky, realizovalo sa vysušovanie základov. Na fatimskú sobotu v júni 2015 doniesol biskup Galis relikvie fatimských detí Hyacinty a Františka pre baziliku.
16. mája 2016 vykonal biskup Tomáš Galis biskupskú vizitáciu. Nakoľko v r. 1876 bol kostol iba benedikovaný, ale nie konsekrovaný, keďže sa v kostole nenašli konsekračné kríže, biskup Tomáš Galis vykonal 30. októbra 2016 konsekráciu baziliky. Predchádzala jej trojdňová duchovná obnova. V júli 2017 sa začalo s rekonštrukciou presbytéria starého kostola Márie Kráľovnej anjelov. 26. augusta 2017 sa konala celoslovenská púť TV LUX. Pri príležitosti 100. výročia zjavenie Panny Márie vo Fatime pútnici do Fatimy pod vedením vdp. Smatanu zozbierali peniaze a dali urobiť zvon pre Rajeckú Lesnú. Na sviatok Panny Márie Ružencovej 7. októbra 2017 sa konalo zasvätenie Žilinskej diecézy Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Na slávnostnej svätej omši, ktorú celebroval biskup Tomáš Galis, sa zúčastnilo asi 70 kňazov z celej diecézy. V roku 2018 zvonárska firma prerobila stolice zvonov. Odstavili odbíjanie vežových hodín a spustili iba elektrické odbíjanie hodín. Reštaurátorské práce na presbytériu starého kostola pokračovali aj v roku 2018. V máji 2019 počas fatimskej soboty biskup Galis posvätil zvon. Vo veži sa nachádza päť zvonov. 23. júna 2019 posvätil vdp. Rusnák malú kaplnku pri studničke v doline Suchá, kde v r. 1712 prepadli domanižského farára Juraja Vrtíka. Koncom júna 2019 odišiel Ján Rusnák do Pruského.
Od 1. júla 2019 sa stal farárom Marek Smatana. Narodil sa 13. februára 1972 v Topoľčanoch, vyrastal v Tesároch pri Jacovciach a 14. júna 1997 bol vysvätený za kňaza. Dva roky bol kaplánom v Čadci, potom sa stal administrátorom novovzniknutej farnosti Čadca-Kýčerka. V roku 2009 bol poverený starostlivosťou o pútnikov Žilinskej diecézy, preto sa v septembri 2010 stal výpomocným duchovným vo farnosti Rajecká Lesná. V auguste 2019 bola vyhotovená skrinka, v ktorej sú umiestnené všetky relikvie, ktoré bazilika obdržala. V rámci dotácie z Ministerstva kultúry SR pokračovali práce na presbytériu starého kostolíka aj v r. 2019 a 2020. V rokoch 2019-2021 bola obnovená aj kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Posviacku vykonal vdp. Smatana pri slávnostnej svätej omši pri kaplnke 16. mája 2022. Na Veľký piatok a Bielu sobotu roku 2022 bol Boží hrob prvýkrát umiestnený v presbytériu starého kostola, čím sa sanktuáriu po 156 rokoch prinavrátila dôstojnosť modlitbového miesta.
V júni 14. 6. 2022 oslávil vdp. Marek Smatana strieborné kňazské jubileum z tohoto dôvodu v decembri toho roka venoval finančné prostriedky na sochu sv. Jána Pavla II. v nadživotnej veľkosti a zároveň túto sochu aj požehnal 8. decembra 2022 na slávnosť Nepoškvrneného Počatia Panny Márie. Socha je umiestnená pred budovou Slovenského Betlehema.
V rokoch 2020-2022 bola aj naša farnosť postihnutá pandémiou koronavírusu, ktorá obmedzila vysluhovanie sviatostí a duchovný život. Kvôli nej sa v r. 2020 nekonala slávnosť prvého svätého prijímania, až v júni 2021. Vďaka ochrane nebeskej Matky neboli straty na životoch také veľké. Za 28 mesiacov zomrelo 31 veriacich, z toho 16 mužov a 15 žien.
Nech nás Frivaldská Panna Mária ochraňuje aj naďalej...