slide_dejiny_3.jpeg
slide_dejiny_1.jpeg
slide_dejiny_0.jpeg
slide_dejiny_2.jpeg
slide_dejiny_7.jpeg
slide_dejiny_5.jpeg
slide_dejiny_6.jpeg
slide_dejiny_4.jpeg
previous arrow
next arrow
Shadow

Dejiny farnosti - 1814

Počas pôsobenia farára Jána Škrovánka zakúpili v roku 1814 a dňa 14. januára 1815 posvätili nový cintorín nad dedinou, na ktorom sa pochováva dodnes. V roku 1825 zadovážili 10-registový organ a umiestnili ho na choruse. Ján Škrovánek zomrel dňa 22. apríla 1827 a bol pochovaný ešte na starom cintoríne pri kostole. Po jeho smrti prišiel do Frivaldu farár Jozef Horecký. Vzhľadom na to, že do Frivaldu prichádzal z roka na rok čoraz väčší počet pútnikov, pričom kostol nestačil pojať ani frivaldských farníkov, nariadil nitriansky biskup Jozef Wurum v kánonickej vizitácii dňa 21. júna 1831, aby sa postavil nový, väčší a rozšírený kostol a aby sa zakúpil aj druhý kalich. V tom roku zasiahla cholerová epidémia aj Frivald, kde počas štyroch mesiacov zomrelo 126 ľudí. Boli pochovaní pri múre kostola.

V roku 1836 zachytil viedenský rytec Dorneck podobu barokového oltára, nakoľko zhotovoval ilustrácie pre mariánsku publikáciu Alexa Jordánskeho, ktorá vyšla v Bratislave s názvom „Kurze Beschreibung der Gnadenbilder der seligsten Jungfrau Mutter Gottes Maria, welche im Königreiche Hungarn verehrt werden“ v Bratislave. Dielo vyšlo v roku 1838 aj v slovenčine s názvom„Krátki opis milostiwich obrazow blahoslawenég Marie Matki Božeg, které w Králowstwe Uherském, a w patrících k nemu Částkách, a Kragnách weregňe sa cťá“. Bol to barokový stĺpový oltár s volutovým nadstavcom. V strede oltára stála milostivá socha Madony. Kvôli zvýšenej ochrane sochy ju uložili do trojdielnej zasklenej skrine, ktorá mala na lištách a na ukončujúcej rímse dobovú ornamentiku. Na kupole, ktorá ukončovala strednú čas skrinky bola plastika sediaceho Boha – Otca a nad ňou sa vznášala holubica Ducha Svätého. Chýbala druh božská osoba. Túto barokoví sochári vypúšťali z kompozície, ak bola postava Ježiša Krista na inom mieste oltára. Na frivaldskom oltári bola postava Ježiška na rukách Matky Božej. Figurálnu výzdobu dopĺňali sochy svätého Jána Krstiteľa a svätého Ondreja apoštola, patróna farára Andreja Jozefa Najzera. Množstvo anjelikov oživovalo architektúru oltára a zvýrazňovalo hodnosť Panny Márie – Kráľovnej anjelov. Vedľa tabernákula stáli trojuholníkové skrinky s votívnymi darmi za vyslyšané modlitby. Ďalšie dary zo striebra, najmä dvojice sŕdc, boli zavesené na stĺpoch a pilastroch oltára. Na s. 54 bola ilustrácia, pod ilustráciou latinský text „Altare B. Mariae Virg. In Eccles. Frivald Dioec. Nitrien Comitat Trenchin“ a na s. 55 text tohto znenia: „Friwaldski Obraz blahosl. Panni Marie, w Trenčanskég Stolici, w Nitranském Biskupstwe. W Lietawském Panstwe, které k Rodiňe Turzowég patrilo, ge Osada, která sa menuge Friwald, w Trenčanskég Stolici, kde už 1698 bola Fara, a Kostel ke Cťi Králownég Andělskég poswaťeni. Na welkém Oltári spratruge sa blahosl. Panni Marie z Drewa wirezani wečni Obraz, na prawég Ruce malinkého Gežiška sedíce drží geho pannenská Matka, w lawég Ruce králowskú Berlu obracá. Od welmi dáwnich Časow, ktoré wšecku ludskú Pamať prewišugú sem sa hrnú ze slawních Trenčanskég, Nitranskég, Tekowskég, Turčanskég, a inich Stolíc sta a sta werních Marie Ctiteľow obzwláštne w Bídách swích Polachčení Hledagíce tu skrze Orodowáňí blahosl. Panni Marie. Že we swég Nadegi Sklamaňí ňebíwagú, wídať z tích mnohích Znakow, které Oltár obkličugú, a s toho Cťeňá blahosl. Panni Marie, které na tomto Mísťe wždi sa rozmnožuge. Roku 1805. 8-ho Žára Piarista, Menom Peter Hulják, w krásnich latinskích Weršoch za pomoc prosil blahosl. Pannu Mariu w dlhotrwagíceg telesnég swé Neduze, a keď geho Prosba w Prawde wislišaná bola, ti Werše na gednég Tabuli spísané wiwesil pred Oltárom. Ag iní, keď w Prosbách swích wislišaní boli z Wďačnosti ohlasowali pred Swetem milosrdného Boha weliké Čini, a blahosl. Panni Marie za nás dobrotiwú Prímluwu.“

Nevyhnutnosť stavby nového kostola pripomenul farárovi Jozefovi Horeckému i nasledujúci biskup Imrich Palugyai, avšak okolnosti neboli natoľko priaznivé, aby sa stavba kostola mohla uskutočniť. V roku 1859 nastúpil na biskupský stolec v Nitre Augustin Roškováni, ktorý si po návšteve Frivaldu zaumienil, že pomôže kostol postaviť.

Po smrti chorľavého farára Jozefa Horeckého dňa 4. októbra 1862 spravoval farnosť tri mesiace Ján Černej. Po ňom sa stal duchovným správcom Jozef Karell. Kronika o ňom píše, že to bol „muž, ktorý neutekal pred žiadnou prácou v záujme kostola a bol súci i oduševnený pre svoje duchovné povinnosti“. Počas jeho pôsobenia sa postavil nový kostol v priebehu dvoch rokov. Dňa 14. marca 1864 bola uzavretá dohoda s architektom Františkom Blaschkeom, ktorou sa zaviazal, že uskutoční všetky práce za 14 800 zlatých. Základný kameň nového kostola položili a posvätili dňa 4. apríla 1864. Práce pokračovali tak šikovne a rýchlo, že už v tom istom roku múry kostola zastrešili. Na trojičnú nedeľu, dňa 11. júna 1865 posvätili kríž, vytiahli na vrch veže a pripevnili ho za neustáleho spevu nesmierneho počtu zídených farníkov a pútnikov.

Dňa 28. júla 1865 sa rajecký rezbár Alexander Uhlárik zmluvne zaviazal, že vyhotoví oltár, kazateľnicu i krstiteľnicu, spolu za 1509 zlatých. Rajeckí organári Ján a Peter Pažickí opravili organ za 214 zlatých a namontovali naň pedále. Kolaudácia kostola sa uskutočnila dňa 20. mája 1866 vo sviatok Zoslania Ducha Svätého. Posviacku kostola určili na nasledujúcu nedeľu, na slávnosť Najsvätejšej Trojice.

Partneri

Kontakty

Milodar pre farnosť alebo pútne miesto
Rajecká Lesná - Frívald

Ak by ste chceli podporiť našu farnosť alebo pútné miesto, 
môžete svoj milodar zaslať na číslo účtu našej farnosti, 
alebo priamo cez QR kód
Pán Boh Vám zaplať! Ďakujeme! 
 
Názov účtu: Rímskokatolícka cirkev Farnosť R. Lesná 
IBAN: SK29 0900 0000 0000 7650 8134
GIBASKBX
Rajecká Lesná
01315  
Žilina, Slovakia
Telefónne číslo:
00 421 910 283 555
Free Joomla templates by Ltheme