^ Back to Top

Dejiny Farnosti

 

 Až do nedávnych čias prichádzali pútnici pozdraviť Matku Božiu Frivaldskú v tieto štyri slávnostné dni: na Turíce, na slávnosť Najsvätejšej Trojice, na sviatok Narodenia Panny Márie /8. septembra/ a v deň Mena Panny Márie /12. septembra/.

Na turíčne sviatky putovali k milostivej soche nemeckí veriaci z Handlovej, Prievidze, Nemeckého Pravna (dnes Nitrianske Pravno), Gajdľa (dnes Kľačno) a iných dedín.

Na slávnosť Narodenia Panny Márie 8. septembra prichádzali procesie z okolitých dedín: Ďurčiny, Zbyňova, Rajca, z ďaľšieho okolia z Pružiny a Mojtína.

V nedeľu po sviatku Mena Panny Márie si mariánski ctitelia konali púť len súkromne.

Najväčšia púť bývala na slávnosť Najsvätejšej Trojice. V knihe Frivald opisuje Viliam J. Máchal púť nasledovne:

„V trojičnú sobotu prichádzajú procesie, privíta ich miestny duchovný a majú možnosť pristúpiť k sv. spovedi u prítomných kňazov. Spovedá sa celý deň. Počas soboty si procesie konajú krížovú cestu na kalvárii. Večer o pol siedmej je kázeň pred kostolom. Po kázni býva n procesia s Prevelebnou Oltárnou Sviatosťou z kostola na kalváriu. Z tejto procesie si každý odnáša najlepší dojem. Za večerného šera sa tiahne hore kalváriou ako ohnivý had niekoľko tisíc horiacich sviec. Ne kalvárii sa spievajú loretánske litánie a antifóna Zdravas‘, Kráľovná. Nasleduje návrat do kostola. Je už tma. Horiace sviece ešte viac vynikajú. Okolo baldachýna kráčajú frivaldské dievčatá oblečené v bledom kroji. Ledva, však môžeme dostať do kostola. I priestranstvo pred kostolom je úplne preplnené. Už ani ľudí nevidieť, iba nesmierny počet horiacich sviec. V kostole je požehnanie a Te Deum...

Na trojičnú nedeľu sa slúžila svätá omše už od piatej hodiny takmer každú hodinu. O 8. hodine býva kázeň pred kostolom, o pol deviatej je svätá omša, o 10. hodine je slávnostná kázeň O 11. hodine sa začína svätá omša s vyložením Prevelobnej Oltárnej Sviatosti: Jedna v chráme so spevom ľudu a druhá súčasne vonku, ktorú sprevádza hudba.“

 

Za štyridsať rokov chceli mnohí nepriatelia svätej Cirkvi vymazať toto starobylé pútnické miesto z mapy Rajeckej doliny. I názov zmenili na Rajeckú Lesnú.

Farár Alexander Klabník sa narodil 4. novembra 1912 v Papradne, vysvätený bol 11. VI. 1939 v Nitre, prišiel zo Slopnej. Dňa 1. apríla 1958 sa stal duchovným správcom vo Frivalde – Rajeckej Lesnej. Prežíval ťažké chvíle pred každou púťou, mlčky znášal vypočúvanie a prenasledovanie, v niektorých rokoch nesmel ísť ani v procesii s Prevelebnou Oltárnou Sviatosťou na kalváriu. Pútnici však navštevovali Frivald – Rajeckú Lesnú v hojnom počte i za totalitného režimu, ktorý neprial Cirkvi. U nebeskej Matky hľadali pomoc, útočište i ochranu.

A ona pomáhala. V roku 1962 zakúpili nový organ, nakoľko pôvodný organ vyradili z prevádzky ešte v roku 1950, zatiaľ sa používalo harmónium. V roku 1966 pred oslavou storočnice posvätenia chrámu dal farár Alexander Klabník nanovo vymaľovať celý kostol, roku 1974 zakúpil nové spovedelnice, dal kostol ozvučiť, o desať rokov neskôr sa zakúpili nové lavice a vnútorné steny chrámu obložili drevom. V roku 1988 sa inštalovalo kúrenie vo vnútri kostola. V rámci pokoncilovej obnovy dal zhotoviť oltár tvárou k ľudu, elektrifikovala sa kalvária a oplotili priestor okolo lurdskej kaplnky.

V týchto ťažkých rokoch obmedzovania púti a púťových pobožností, ktoré sa mohli konať len vo vnútri kostola, prispel veľkou mierou k rozšíreniu mariánskej úcty mladý kňaz Peter Danihel, dekan-farár v Konskej, ktorý pastoračne pomáhal Alexandrovi Klabníkovi počas pútí. Bol veľkým ctiteľom Panny Márie, čo sa odzrkadľovalo v jeho kázňach. Zomrel 1. júla 1986 v Bratislave. Je pochovaný v Konskej. Hoci zomrel 40-ročný, zanechal všetkým, nielen svojim veriacim farníkom, ale i frivaldským pútnikom príklad úcty a nesmiernej lásky k Božej Matke. V posledných rokoch sa začali čoraz viac na pútiach zúčastňovať mladí ľudia s mládežníckym programom.

Patrónom frivaldskej fary a kostola bola šľachtická rodina Ballestrem zo Sliezska. V Nemecku žije z tejto rodiny P. Gašpar Ballestrem, známy ako „Spievajúci kapucín“. Pred časom navštevoval kostoly patronátu jeho rodiny. V roku 1965 osobne navštívil aj Frivald.

Keďže stará farská budova už bola schátraná (postavili ju ešte v roku 1853), pripravovala sa stavba novej fary. Farár Alexander Klabník mal veľkolepé plány, avšak nebol ešte príhodný čas pre jej začatie. Zomrel 18. 6. 1995 v Rajeckej Lesnej – Frivalde, kde je aj pochovaný vedľa chrámu Narodenia Panny Márie.

 

Od 1. februára 1990 sa stáva duchovným správcom farnosti dekan-farár Pavol Šadlák. Narodil sa 15. januára 1949 v Krásne nad Kysucou, kňazskú vysviacku prijal 8. júna 1975 v Bratislave. Do Rajeckej Lesnej prišiel z Trenčianskej Turnej. Svoje organizačné schopnosti využil hneď od začiatku pre stavbu farskej budovy, ktorú postavil s Božou pomocou, pod ochranou nebeskej Matky, s pomocou obetavých farníkov a šľachetných dobrodincov, v pamätnom roku návštevy Svätého Otca v našej vlasti, za sedem mesiacov. Slávnostnú posviacku vykonal dňa 8. decembra 1990, na slávnosť Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, nitriansky biskup Ján Ch. Korec. Na posviacke sa zúčastnili okolití kňazi, novovysvätení diakoni a veľké množstvo božieho ľudu. Slávnosť bola o to vznešenejšia, keďže hlavným celebrantom bol sám zástupca Svätej Stolice v Česko-Slovensku arcibiskup Mons. Giovanni Coppa.

V roku 1990 sa tiež urobilo odvodnenie kostola, obnovila sa fasáda kostola i kalvárie, ako i jej osvetlenie. V roku 1991 sa postavil Dom pútnikov a vybudovalo sa osvetlenie a ozvučenie okolia mariánskeho chrámu. Pre rehoľné sestry bol v roku 1992 postavený Dom Charitas. V roku 1994 bola zrekonštruovaná a rozšírená sakristia.

 

Na žiadosť Jeho Eminencie Jána Chryzostoma kardinála Korca, nitrianskeho biskupa, zo dňa 1. mája 1994, ktorá vyjadruje prosby a želania kňazstva i veriacich, Kongregácia o Božom kulte a disciplíne sviatostí na základe zvláštneho rozhodnutia Jeho Svätosti Veľkňaza JÁNA PAVLA II., ozdobila pútnický farský kostol Narodenia Preblahoslavenej Panny Márie titulom a hodnosťou „BASILICA MINOR“ so všetkými právami a podľa príslušných liturgických predpisov uverejnených v Dekréte o titule „Basilica Minor“ zo dňa 9. novembra 1989.

 

V roku 1995 sa postavila v pútnickom areáli nová budova, kde je umiestnený Slovenský Betlehem a Dom Božieho narodenia pre vysluhovanie sviatosti zmierenia pútnikov. V roku 1996 bola obnovená Frivaldská kalvária a v pútnickom areáli bol postavený nový poľný oltár.

Pred začiatkom štedrovečernej polnočnej svätej omše v roku 1997 sa mohli veriaci prvý raz započúvať do tónov elektrickej zvonkohry, inštalovanej vo veži kostola. Zvonkohra má naprogramovaných 40 piesní vrátane najznámejšej vianočnej piesne Tichá noc, svätá noc. Zvonkohra zaznieva každú celú hodinu.

Za svoju pastoračnú činnosť bol vdp. Pavol Šadlák v roku 1999 menovaný za kanonika Sídelnej kapituly v Nitre.

V lete roku 2000 posvätil Mons. ThDr. Marián Chovanec, nitriansky pomocný biskup kaplnku svätej Anny na Hôrkach.