^ Back to Top

Dejiny Farnosti

V rokoch 1729-1733 pôsobil vo farnosti farár Andrej Najzer. Tento kňaz sa náhle uzdravil z nebezpečnej choroby na príhovor nebeskej Matky. Dôkazom je zachovaný obrázok, s rozmermi 22 x 31 cm. Znázorňuje chorého človeka, ktorý leží na posteli s baldachýnom a so zopnutými rukami sa utieka k milostivej soche. V prameňoch sa uvádza, že pri obrázku bol lístok, na ktorom bolo napísané: „K vzácnosti najmilovanejšej sochy slúži aj to, že sa nemôžeme dozvedieť, z najstarších kanonických vizitácií, v ktorom čase doniesli a položili sochu do kostola, ale všetky vizitácie uznávajú a nepopierajú, že ju vyhotovili ešte pred luteránskymi časmi (t. j. pred reformáciou v 16. storočí). Okrem toho starí ľudia úctivo spomínajú, že okolie postihla pohroma, a Frivald sa uchránil od tejto pohromy, čo vážení a zbožní muži pripisujú tejto soche. Ale aj ja sám som obsiahol milosť od Panny, totiž keď som sa trápil v nebezpečnej chorobe a sľúbil som obetovať – uzdravil som sa. An. Najzer, vlastnoručne.“ Zarámovaný obrázok visí v súčasnosti na stene za milostivým oltárom.

historia-rajeckalesna_03

Z čias pôsobenia Andreja J. Najzera pochádza popis kostola i inventára, ako ich zaznačil do matriky dňa 20. júla 1732. Uvádza, že nie je známe, kedy kostol stavali. Jednoloďový kostol mal polkruhovo ukončené‚ presbytérium na východnej strane a hranolovú vežu na západnej strane. Obvodové múry boli masívne. Vo svätyni boli nástenné maľby štyroch evanjelistov, medzi ktorými bola vyobrazená Panna Mária. Na priečelí kostola bol pápežský znak a fragment „svätý Peter uprostred morských vôd“. Kostol mal šesť okien so železnými mriežkami. V roku 1731 postavili drevený chór. Rozšírený a klenutý priestor pod vežou pripojili v roku 1732 ku kostolu. Veža bola nízka, k zvonom sa vystupovalo po rebríku. Z dvoch zvonov menší pochádzal z roku 1642, reliéf na ňom znázorňoval Pannu Máriu s mesiacom pod nohami. Na väčšom zvone bol reliéf kríža a latinský votívny nápis. Tento zvon obstaral farár Andrej J. Najzer v roku 1731. Okrem týchto zvonov bol v malej vežičke nad svätyňou malý zvonček, ktorým sa zvonilo na pozdvihovanie. V júni 1732 vydláždili kostol kamennými štvorcovými platňami. Sakristia bola klenbová a opevnená. V kostole bola murovaná krstiteľnica. V roku 1732 dal Andrej J. Najzer taktiež vyhotoviť barokový oltár.

Podľa inventára boli v kostole tri zarámované obrazy: „Anjel strážca“, „Svätý Ignác“ a „Svätý František Xaverský“, taktiež štyri obrazy Panny Márie, štyri sochy Panny Márie, a jeden obraz Sedembolestnej Panny Márie. Na oltári stála bohato pozlátená socha Panny Márie, na pravej ruke držala Jezuliatko a v ľavej ruke mala žezlo. V oltárnom kameni boli relikvie mučeníkov sv. Honoria a sv. Justína.

Nasledujúci farár Štefan Mihalffy daroval kostolu v roku 1745 peknú striebornú monštranciu, ktorá sa používa dodnes.

Je isté, že v týchto časoch sa už značne rozšírila úcta k Matke Božej Frivaldskej. Nitriansky biskup Gusztínyi uvádza v kanonickej vizitácii v roku 1767:

„Na prostriedku na hlavnom oltári stojí socha Preblahoslavenej Panny Márie, slávna svojou starobylosťou a milosťami. V pravej ruke drží Jezuliatko a v ľavej žezlo. Je umelecky vytesaná z dreva a starostlivo je pozlátená. Putujú k nej zďaleka zbožní mariánski ctitelia, ktorí dúfajú, že obsiahnú milosti, a potešení sa vracajú domov.“

Na pravej strane kostola stojí bočný oltár svätej Anny. Obraz pre tento oltár daroval v roku 1778 Andrej Pavlík z Rajca.

V roku 1791 dal farár Andrej Prachary opraví hlavný oltár. V tom istom roku vo sviatok Narodenia Panny Márie 8. septembra odeli milostivú sochu do plášťa, ako o tom svedčí zápis v neskoršej kanonickej vizitácii.

Na stene vedľa hlavného oltára visel rímsky dekrét „Breve apostolicum“, ktorým pápež Pius VII. udelil dňa 20. novembra 1801 plnomocné odpustky frivaldskému kostolu na tieto dni: Narodenie Preblahoslavenej Panny Márie (8. september), Nepoškvrnené Počatie Preblahoslavenej Panny Márie (8. december), Zvestovanie Pána (25. marec). Právo určiť štvrtý deň dostal nitriansky biskup. Preto vtedajší biskup František Xaver Fuchs určil deň výročnej poklony Prevelebnej Sviatosti Oltárnej, teda 8. nedeľu po sviatku Zoslania Ducha Svätého ako štvrtý deň. Plnomocné odpustky získajú kajúcnici a pútnici, ak v niektorý z uvedených dni navštívia frivaldský kostol, pristúpia k sv. spovedi a k sv. prijímaniu a pomodlia sa na úmysel Svätého Otca.

V roku 1805 sa na príhovor Matky Božej Frivaldskej, náhle uzdravil z ťažkej choroby Peter Andrej Huljak, rodák z Rajca, rehoľník-piarista, neskorší stredoškolský profesor. Z povďačnosti napísal na počesť Panny Márie oslavnú latinskú báseň a položil ju k nohám milostivej sochy. Báseň sa zachovala podnes, zarámovaná visí na stene za milostivým oltárom. Vo voľne upravenom preklade obsahuje nasledovné:

 

Ó naša sladká krásna Matka, Ty sláva nebies,

Ty Patrónka našej otčiny i ľudu.

Pred Tvoju tvár sa z ďalekých končín ponáhľajú všetci,

by sa Ťa slávili, spievali Ti piesne.

Ja tiež a vzývam s týmto zbožným ľudom,

veď pomoc i niečo iné od Teba dôverujem.

Ja teda obetujem Ti túto pieseň, Pani,

teraz pokorne kľačiac pred Tebou, Matka milá.

Už oddávna túžim Ti spievať na slávu,

Tvoje ľúbezné krásne meno oslavovať.

Však, žiaľ, úmyslu i žiadosti prekážali biedy,

veľké utrpenia i všelijaké nemoci.

Nič nepomáhalo, hoc‘ užíval som lieky, bylinky,

ba zväčšilo to chorobu sťa olej na oheň.

Preto Ti obetujem tento verš, milá Mať,

bys‘ milosrdná teraz liečila tie nemoci.

Ak je u Teba zásluhou zbožná výchova mládeže:

viesť mládež cestou čistoty, milej cnosti,

ak Ti je vzácne povolanie:

vlievať útlej mládeži do srdca Božiu bázeň a lásku k Tebe:

Pros svojho milého Syna i Otca,

nech láskavo zhliadnu na mňa

a doprajú zas zdravia môjmu telu.

Aj tento posledný verš tu kladiem pred oltár,

bys‘ ľúbezným zrakom zhliadla naň i na mňa.

 

Peter Huljak, piarista